Ako pracovať so strachom a hanbou vo vzťahu k sebe, partnerovi a deťom
V prvej časti sme hovorili o tom, že strach a hanba nemusia v dospelosti vyzerať ako strach a hanba. Môžu sa ukryť za hnev, kritiku, kontrolu, obhajovanie, mlčanie alebo predstieranú ľahostajnosť.
Z rodinnej psychoterapie vieme, že emócia nie je iba nepríjemný stav, ktorého sa máme zbaviť. Prináša informáciu o tom, čo sa v nás deje, čo vnímame ako ohrozené a čo v danej chvíli potrebujeme.
Strach nás upozorňuje na ohrozenie. Môže za ním byť potreba bezpečia, ochrany, blízkosti, istoty alebo predvídateľnosti.
Hanba zasahuje našu hodnotu a miesto vo vzťahu. Môže hovoriť o potrebe prijatia, rešpektu, dôstojnosti, súcitu alebo uistenia, že jedna chyba z nás nerobí zlého človeka.
Emócia však neurčuje, čo musí urobiť druhý. Pomáha nám pochopiť, čo sa deje v nás, aby sme nemuseli reagovať iba automatickou obranou.
ZASTAV SA – ČO CÍTIŠ? – ČO POTREBUJEŠ?
Keď sme zranení alebo zaplavení emóciou, pozornosť prirodzene smerujeme na druhého:
„Ty ma nikdy nepočúvaš.“
„Ty sa o mňa nezaujímaš.“
„Ty myslíš iba na seba.“
Druhý človek v týchto vetách väčšinou nepočuje náš strach ani potrebu blízkosti. Počuje útok, kritiku alebo správu, že opäť zlyhal. Začne sa brániť, zaútočí späť alebo sa stiahne.
Poďme si otestovať 4-krokový model zmeny správania sa, ktorý používam v psychoterapii:
ZASTAV SA
Nemusíme odpovedať okamžite. Najskôr si všimnime, čo sa deje v našom tele.
Zrýchlil sa nám dych? Cítime tlak na hrudi, napätie v čeľusti alebo stiahnutý žalúdok? Máme chuť zaútočiť, odísť, obhajovať sa alebo prestať hovoriť?
Krátke zastavenie nám pomáha nereagovať iba z prvého impulzu.
ČO CÍTIŠ?
Skúsme pod viditeľnou reakciou nájsť hlbšiu emóciu.
Sme iba nahnevaní – alebo sa pod hnevom bojíme odmietnutia?
Sme chladní – alebo sa chránime pred ďalším zranením?
Bránime sa – alebo cítime hanbu a strach, že sme zlyhali?
ČO POTREBUJEŠ?
Za strachom môžeme potrebovať bezpečie, blízkosť alebo uistenie.
Za hanbou môžeme potrebovať prijatie, rešpekt alebo oddelenie našej chyby od našej hodnoty.
Keď potrebu rozpoznáme, môžeme o nej hovoriť priamo namiesto toho, aby sme ju vyjadrovali útokom, kontrolou alebo mlčaním.
NAMIESTO „TY…“ POVEDZ „JA…“
Namiesto:
„Ty sa o mňa vôbec nezaujímaš.“
môžeme povedať:
„Keď sa mi dlho neozveš, cítim neistotu. Bojím sa, že pre teba nie som dôležitý, a potrebujem uistenie.“
Namiesto:
„Ty ma nikdy nepočúvaš.“
môžeme skúsiť:
„Keď hovorím a ty sa pozeráš do telefónu, cítim sa nevypočutý. Potrebujem, aby si mi chvíľu venoval pozornosť.“
Namiesto:
„Ty na mňa stále tlačíš.“
môžeme povedať:
„Cítim sa teraz pod tlakom a začínam sa uzatvárať. Potrebujem krátku prestávku, ale chcem sa k rozhovoru vrátiť.“
Dôležité je, aby „JA vyjadrenie“ nebolo iba prezlečenou výčitkou.
„Ja cítim, že ty si sebecký“ stále nie je pomenovanie emócie. Je to hodnotenie druhého človeka.
Skutočné „JA vyjadrenie“ hovorí o tom, čo sa deje v nás, čo pre nás situácia znamená a čo potrebujeme.
AKO REAGOVAŤ NA STRACH DIEŤAŤA?
Rovnaký princíp môžeme použiť aj v rodičovstve:
VIDIEŤ → POMENOVAŤ → UZNAŤ → ZACHOVAŤ HRANICU → PODPORIŤ ZVLÁDNUTIE
Namiesto:
„Nemáš sa čoho báť. Okamžite poď dnu.“
môžeme povedať:
„Vidím, že sa bojíš vojsť. Je to pre teba nové a potrebuješ vedieť, že som pri tebe. Domov teraz nepôjdeme, ale chvíľu tu zostanem a spolu urobíme prvý krok.“
Prijatie emócie neznamená, že musíme zrušiť hranicu alebo splniť každú požiadavku. Dieťa môže cítiť strach a zároveň postupne zvládnuť situáciu, ktorej sa obáva.
Dôležité je aj to, aby sme oddeľovali dieťa od jeho správania.
„Si zbabelec“ vytvára hanbu.
„Zľakol si sa a utiekol si. Poďme sa pozrieť, čo ti nabudúce môže pomôcť“ pomenúva situáciu a otvára cestu k zmene.
Zodpovednosť hovorí:
„Niečo, čo si urobil, potrebuje nápravu.“
Hanba hovorí:
„Ty sám si zlý.“
KEĎ TO NEZVLÁDNEME
Bezpečné rodičovstvo neznamená, že vždy zostaneme pokojní a povieme správnu vetu. Niekedy vybuchneme, zosmiešnime strach dieťaťa alebo sa od partnera odpojíme.
Vzťah však nepotrebuje dokonalosť. Potrebuje schopnosť opravy.
Oprava môže znieť:
„Keď si sa bál, nahneval som sa a zosmiešnil som ťa. To nebolo v poriadku. Chcel som ťa povzbudiť, ale mohol si sa cítiť sám a zahanbený. Tvoj strach nie je hanba. Nabudúce sa najskôr pokúsim zistiť, čo potrebuješ.“
Takýmto návratom nestrácame autoritu. Dieťa učíme, že človek môže urobiť chybu, prevziať za ňu zodpovednosť a obnoviť kontakt.
Deti sa o vzťahoch neučia iba z toho, ako sa správame k nim. Sledujú aj to, ako komunikujeme s partnerom, ako zvládame konflikt a či sa po zranení dokážeme k sebe vrátiť.
Keď opravujeme vzťah medzi sebou, meníme aj obraz lásky a bezpečia, ktorý si naše deti odnesú do vlastného života.
BEZPEČNÉ RODIČOVSTVO
Rozpoznať vlastný vzorec je dôležité. V náročnej situácii ho však potrebujeme vedieť aj zastaviť a nahradiť novou reakciou.
Práve preto v intenzívnom tréningu BEZPEČNÉ RODIČOVSTVO nezostávame iba pri teórii.
Prakticky trénujeme:
• rozpoznávanie vlastných spúšťačov,
• reguláciu emócií rodiča aj dieťaťa,
• hľadanie potrieb ukrytých pod správaním,
• komunikáciu od „TY“ k „JA“,
• nastavovanie pevných hraníc bez zahanbovania,
• zvládanie konfliktov,
• opravu kontaktu po zlyhaní.
Neučíme sa byť dokonalými rodičmi. Učíme sa rozumieť tomu, čo sa deje v nás a v našich deťoch, aby naše staré zranenia nemuseli rozhodovať o tom, čo odovzdáme ďalej.
Pretože keď pracujeme na sebe a svojich vzťahoch, nemeníme iba prítomnosť našej rodiny.
Meníme aj vzťahovú skúsenosť, ktorú si naše deti odnesú do budúcnosti.
Chceš sa naučiť lepšie rozumieť emóciám svojich detí aj vlastným reakciám? Zisti viac o možnostiach absolvovania špecializovaného tréningu Bezpečné rodičovstvo a daj nám vedieť o svojom nezáväznom záujme.
Roman a Andy