Niekedy nás viac než samotná udalosť vyčerpáva to, že ju stále nosíme v sebe. Hnev, krivda alebo pocit nespravodlivosti môžu byť postupne nenápadnou súčasťou každého dňa.Odpustenie neznamená poprieť, čo sa stalo. Znamená rozhodnúť sa, že minulosť už nebude riadiť tvoje vnútro.
Najprv si priznaj, čo ťa bolí
Odpustenie sa nedá vynútiť. Nemá zmysel hovoriť, že je všetko v poriadku, ak vo vnútri cítiš hnev, smútok, sklamanie alebo bezmocnosť. Skús si preto spomenúť na človeka alebo situáciu,, ktorá ťa stále zaťažuje. Pomenuj, čo v tebe zostalo. Možno to je pohŕdanie, urazenosť, ľútosť, pocit viny, odmietanie, výčitky, závisť, agresivita alebo nedôvera. Buď k sebe úprimný. Keď to pomenuješ, už to nemusí zostať ukryté niekde v tebe a potichu ovplyvňovať tvoje rozhodnutia.
“Čo nedokážeme pomenovať, to často nevedome riadi náš život.”
Prevezmi za svoju časť príbehu zodpovednosť
Ďalším krokom je uvedomiť si vlastné myšlienky, slová a skutky. Nie preto, aby si na seba kládol ďalšiu vinu, ale aby si sa prestal pozerať na celý príbeh iba z jednej strany.
Môžeš si v duchu povedať: Ospravedlňujem sa.
Týmto priznávaš, že aj ty si mohol niekomu ublížiť, niečo zamlčať, odmietnuť, zneužiť, prehliadnuť alebo konať spôsobom, na ktorý sa dnes pozeráš inak.
Niekedy si však potrebujeme priznať aj to, že sme ublížili sami sebe. Tým, že sme zostali príliš dlho v nezdravom vzťahu. Tým, že sme dovolili druhým prekračovať naše hranice. Alebo tým, že sme sa celé roky trestali za niečo, čo už nedokážeme zmeniť.
Požiadaj o odpustenie
Keď dokážeš vidieť svoju časť príbehu, môžeš vysloviť: Prosím, odpusť mi.
Nejde o to, len to vysloviť. Ide o uznanie, pochopenie a ochotu prestať utekať pred tým, čo sa stalo. Odpustenie od druhého človeka nemusí prísť nikdy a nie vždy je možné osobne ho požiadať. Tento krok však môžeš urobiť aj v tichu, sám so sebou.
Odpusť druhým aj sebe
Potom prichádza veta: Odpúšťam ti.
Odpustiť neznamená schváliť nesprávne správanie, zabudnúť na bolesť alebo dovoliť, aby sa niečo zopakovalo. Znamená to prestať dávať minulosti moc nad tvojím dneškom.
A možno najťažšia veta zo všetkých znie: Odpúšťam si.
Mnohí ľudia dokážu odpustiť druhým, ale sami seba držia v treste celé roky. Odpustiť si znamená uznať, že si v minulosti konal tak, ako si vtedy vedel. Dnes by si už môžno konal inak.
Poďakuj a vráť sa k sebe
Na záver môžeš vysloviť: Ďakujem ti. Milujem ťa.
Tieto slová nemusia byť určené iba človeku, ktorý ti ublížil. Môžu patriť životu, sebe samému, skúsenosti alebo možnosti začať znova. Poďakovanie nevymazáva to, čo bolo. Pomáha však vytvoriť priestor pre nový pohľad.
Rituál môžeš zakončiť niekoľkými pomalými nádychmi a výdychmi. Predstav si, že s každým výdychom odovzdávaš časť napätia. To, čo bolo dlho v hlave, nechaj prejsť cez srdce a potom von.
Milujem Ťa.
Ospravedlňujem sa.
Prosím, odpusť mi.
Odpúšťam Ti.
Odpúšťam si.
Ďakujem Ti.
Milujem Ťa.
Odpustenie nie je jednorazový výkon. Niekedy sa k nemu musíš vrátiť viackrát. Možno nebudeš hneď cítiť pokoj. Aj tak však robíš dôležitý krok. Prestaneš byť väzňom starého príbehu a začneš si vytvárať nový vzťah k sebe, k ľuďom aj k životu.
